Prvá svetová vojna

 

Prvá svetová vojna pred rokom 1939 bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28.júla 1914 do 11.novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Rusku, na oceánoch, na Blízkom východe a inde. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.

 

Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, ktoré mali za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca.

 

Na jednej strane stáli štáty dohody, ktoré na začiatku vojny tvorilo Francúzsko,  Rusko a Spojené kráľovstvo. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko, USA, Japonsko a ďalšie. Ich oponentom boli Ústredné veľmoci - Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Neskôr sa k nim pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalší. Neutrálne do konca vojny v Európe zostalo Španielsko, Švajčiarsko a škandinávske krajiny.

Boje v Európe sa viedli na viacerých frontoch (východný, západný, taliansky, balkánsky a ďalšie). Významný bol predovšetkým západný front, kde sa viedla dlhodobá zákopová vojna. Počas vojny bolo zmobilizovaných viac než 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila kapituláciou Ústredných veľmocí. Prímerie bolo podpísané o 5:00 11. novembra 1918 v Compiégne a začalo platiť od 11:00. Formálnym zakončením vojny však boli až Parížske predmestské zmluvy podpísané s jednotlivými porazenými krajinami v priebehu roku 1919.

 

 

Dôsledky prvej svetovej vojny:

 

Vo vojne zomrelo asi 10 000 000 vojakov a 7 000 000 civilistov, zranených bolo vyše 20 000 000.

 

Straty na životoch vojakov: Nemecko 2 000 000

                                               Rusko 1 700 000

                                                Francúzsko 1 358 000

                                               Rakúsko-Uhorsko 1 200 000

                                               Spojené Kráľovstvo 761 213

                                               Taliansko 460 000

                                               Rumunsko 335 000

                                               Turecko 325 000

                                               USA 114 095

                                               iné 4 460 000

 

 

 

Druhá svetová vojna

 

Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.

Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Činy, ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum: rok 1931, kedy Japonci vtrhli do Mandžuska. 22. júna 1941 Nemecko prepadlo Sovietsky Zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty americké, ktoré už predtým pomáhali Spojeneckým krajinám sa do vojny zapojili 7. decembra 1941, po tom čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbore. Koniec vojny v Európe nastal 8.mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki.

Medzi dôsledky druhej svetovej vojny patrí vytvorenie dvoch blokov: západného bloku, ktorý sa sformoval do organizácie NATO, a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením Sovietskeho zväzu. Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. Studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch (Kórejska vojna, Vietnamská vojna, Arabsko izraelské-vojny atď.)

 

 

 

 

Útok na Pearl Harbor

 

Útok na Pearl Harbor bola prvá bitka medzi Japonskom a USA, odohrávajúca sa 7.decembra 1941 na Havajskej základni Tichomorského lodstva USA Pearl Harbor, ktorá následne viedla k vypovedaniu vojny USA Japonsku a aktívnom zapojení USA do druhej svetovej vojny.

 

180 japonských lietadiel  zaútočilo na americkú flotilu v prístave Pearl Harbor, vzdialenom 15km od Honolulu, na Havajských ostrovoch. 

 

Druhá vlna bola  zložená zo 170 lietadiel. Celkove, za čosi viac ako pol druha hodiny, bolo z boja vyradených 8 veľkých obrnených lodí (z ktorých 3 potopili), 3 krížniky, 3 torpédoborce, 4 pomocné plavidlá boli vážne poškodené a 159 lietadiel bolo zničených na zemi. Bilancia - vrátane ľudských strát : 2403 mŕtvych a 1178 zranených.

 

 

 

 

 

 

 

Hirošima a Nagasaki

 

Behom poslednej fázy druhej svetovej vojny v Pacifiku zhodili Spojené štáty americké 6. a 9. augusta 1945 dve atomové bomby na japonské mesta Hirošimu a Nagasaki.

 

Aj po šiestich mesiacoch intenzívneho strategického bombardovanie 67 japonských miest odmietala japonská vláda prijať ultimátum predloženej Postupimskej deklaráciou. Podľa nariadenia prezidenta Harryho Trumana zvrhlo americké armádne letectvo v pondelok ráno 6. augusta 1945 na mesto Hirošima atómovú bombu Little Boy. O tri dni neskôr nasledovalo zvrhnutie pumy, nazvanej Fat Man, na Nagasaki. Tieto dve jadrové bomby sú jedinými jadrovými zbraňami, ktoré kedy boli použité vo vojne.

 

Šesť dní po bombardovaní Nagasaki oznámilo Japonsko prijatie bezpodmienečnej kapitulácie požadované Spojencami. Dňa 2. septembra podpísalo kapitulačnú listinu a oficiálne tak ukončilo vojnu v Tichomorí, čím skončila druhá svetová vojna aj na poslednom bojisku.

 

 

 

 

 

Černobyľ

 

Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986, v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine. Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky. Došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora a do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Približne 70% rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila na mnoho rokov jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. 

 

Následky:

203 ľudí okamžite hospitalizovali, z nich 31 zomrelo, 28 z nich na akútnu chorobu z ožiarenia. 135 000 ľudí bolo z oblasti evakuovaných, vrátane 50 000 ľudí z blízkeho mesta Pripiať. 

 

 

Prístupov 28104

Kvalita článku